Montessori pedagogika existuje viac ako sto rokov. Jej systém je dokonale premyslený. Napriek tomu sa vyvíja aj naďalej, aby dokázala naplňovať potreby súčasných detí a ponúkala poznatky, ktoré prináša moderná doba. Mnohé princípy sú dané samotnou pedagogikou, ďalšie princípy prináša do pedagogiky osobnosť každého učiteľa. Montessori pedagogika je viac filozofiou výchovy a vzdelávania ako metódou. Je to komplexný prístup k výchove a vzdelávaniu od narodenia do dospelosti vychádzajúci z experimentálneho pozorovania potrieb detí. Vždy platí, že na prvom mieste je dieťa a jeho potreby.

Dieťa musí byť slobodnou bytosťou, aby bolo však slobodné, musí byť nezávislé. Na tom by však mala spoločne pracovať rodina a škola už od jeho najútlejšieho veku. Pre deti je svet pomerne zložitý, a preto sme tu my dospelí, ktorí, ak už sme si svoje miesto našli, mali by sme vziať ruku dieťaťa a pomáhať mu kráčať svetom, aby neblúdilo príliš dlho. K nájdeniu svojho miesta vo svete vedie veľa ciest, jednu z nich ponúka aj alternatívna pedagogická koncepcia Márie Montessori, ktorá podáva pomocnú ruku v pravý čas a otvára obzor nekonečných možností.

Obdobie do 6 rokov dieťaťa  je najdôležitejšie obdobie vo vývoji človeka, pretože, ako hovorila zakladateľka Montessori pedagogiky Mária Montessori,  práve od kvality detstva záleží dospelosť človeka. Mária Montessori (1998) odhalila v deťoch potencionálnych dospelých, ktorých prioritou je príprava pre život, prácu, budúce povolanie. Hru považuje za prostriedok zábavy, vyplnenia voľného času.V edukačnom procese kladie dôraz na prácu. Vždy sa začína pracovať s konkrétnym materiálom, ktorý dieťa pozná z každodenného života, môže ho uchopiť, vnímať všetkými zmyslami a následne pochopiť a klasifikovať. Didaktický materiál Montessori je rozčlenený do štyroch základných skupín na: cvičenia praktického života, tréning senzomotoriky, jazykové a matematické cvičenia.

Táto metóda ma empirický základ – pozorovanie dieťaťa.

M. Montessori na základe svojich pozorovaní pomenovala niektoré činitele, ktoré sú dôležité pri formovaní dieťaťa:

Senzitívne obdobia- dieťa je v týchto obdobiach najlepšie naladené k získaniu určitých schopností. Tieto vývojové fázy trvajú len určitú dobu.

Polarita pozornosti- dieťa sa maximálne sústredí na určitú činnosť. Keď je takto zaujaté, nemá sa vyrušovať a má mu byť poskytnutý dostatok času, aby prácu dokončilo.

Pripravené prostredie- pre dieťa je prostredie vytvorené tak, aby ho motivovalo a lákalo k učeniu. Toto prostredie je maximálne prispôsobené jeho potrebám. V triede je špecifický didaktický Montessori materiál, ktorý odpovedá jednotlivým fázam dieťaťa a vzdelaný pedagóg, ktorý dokáže dieťaťu pomôcku názorne a zábavne prezentovať.

Slobodná práca detí- je základnou činnosťou detí. Vedie k úspechu, sebazdokonaľovaniu a tiež sebauvedomeniu a dôstojnosti. Voľná práca však neznamená, že dieťa strieda činnosti bez ukončenia alebo nerobí nič. Niektorú činnosť si zvoliť musí. Učiteľ činnosť detí koordinuje a využíva svoju pedagogickú schopnosť, aby i bez príkazov pomohol nájsť dieťaťu činnosť, ktorá ho zaujme.

Vekovo zmiešaná skupina- je pre dieťatko prirodzená, pretože najviac pripomína rodinné prostredie, kde je tiež starší a mladší súrodenec. Mladšie deti sa učia od starších a staršie deti pomáhajú mladším :)

Pravidlá- deti si sami s pomocou učiteľa vytvárajú pravidlá, ktoré budú dodržiavať. Pravidlá v Montessori zariadeniach sú jasné a jednoduché a dieťa zbytočne neobmedzujú, ale naopak, prispievajú k poznávaniu prirodzených zákonitostí vo svete. Dieťa má slobodu do tej miery, do akej je schopné prevziať zodpovednosť za to, čo robí. S väčšou ochotou dieťaťa prevziať zodpovednosť za dodržiavanie pravidiel, rastie aj jeho sloboda. Deti si porovnávajú prácu so vzorom, učia sa sebakontrole a hľadajú možnosti opravy svojich chýb - chyba je kamarát :)

KOBERČEK

Deti často používajú malé koberčeky, na ktoré si vyskladávajú materiál k hraniu (k učeniu). Vyzerá to zvláštne, ale má to veľa dobrých dôvodov.

1) Dieťa si tým vymedzuje osobný priestor, také výsostné územie, po ktorom mu nikto iný nesmie chodiť. Deti se tak učia rešpektovať jeden druhého a v tichosti sa pri chôdzi vyhýbajú koberčekom svojich kamarátov. To ale neznamená, že spolu nespolupracujú.

2) Dieťa má koberčekom, alebo táckou ohraničenú plochu na hranie, takže sa žiadne pexeso nerozhádže a guličky nerozkotúľajú do všetkých stran.

3) Dieťa sa popri okrajoch učí ukladať veci do radov a do stĺpcov. Ľahšie se potom veci párujú, alebo inakšie hľadajú, pretože v jeho veciach panuje zákon a poriadok.

TÁCKY

Deti taktiež veľa používajú tácky. Majú podobnú funkciu ako koberce. Často sa s nimi pracuje pri  stole. Tácky je dobré pokryť nejakým kusom protišmykovej látky, aby sa predmety na hladkom povrchu nešmýkali.

ELIPSA

Elipsa na podlahe (vytvorená napr. z veľkej izolepy) slúži k ukľudneniu detí. Deti môžu chodiť po elipse tzv. slepačím krokom, čo je veľmi ťažké udržať rovnováhu. K tomu hrá relaxačná hudba. Deti i dospelý sa tak môžu uvolniť a začať sústreďovať svoje myšlienky. Môžu si vziať do ruky predmet, ktorý ich navedie na nejakú tému. Napríklad pierko, alebo vajíčko na lyžičke, s ktorým budeme chodiť po elipse, čo nás môže naviesť na tému vtáci, alebo domáce zvieratká. Alebo si vziať hudobné nástroje a chodiť ako muzikanti a rozprávať si aký hudobný nástroj to je a načo slúži. Je už na dospelej osobe, čo si vymyslí.

NORMALIZÁCIA

V Montessori pedagogike sa s tým stretávame často. "Normalizované dieťa" je dieťa, ktoré sa po nejakom čase (týždňoch či mesiacoch, u každého je to iné) strávenom v Montessori prostredí dokázalo vrátit do "normálneho stavu", tj. že už nie je divoké, ale dokáže sa viacej ovládat. Napr. nemá potrebu vrieskať, aby sa počulo, nepotrebuje stále behať, vrážať do druhých a robiť vylomeniny. Nie, že by to deti v Montessori jasličkách a škôlkach nepotrebovali, ale vedia počkat na ihrisko, záhradu, pretože to narúša harmóniu a pokoj, ktorý je vo vnútri. :)  A taktiež si po sebe dokážu poupratovať a napomýnať mladšie deti- učiť ich! :)

TROJKROKOVÁ METÓDA

Táto metóda troch krokov je úžasná v tom, že nám pomôže vidieť, či nám dieťa rozumie alebo niečo vie, či nevie.

Predstavte si, že chcete dieťa naučit farby. Hovoríte: "To je modrá, to je biela, to je červená..." Potom (niekedy i za pár dní) se spýtate svojeho batoliatka: "Aká je to farba?" a dúfate, že odpovie. Neodpovie. Tak si poviete: "No ano, veď on je ešte malý. Je toho na neho moc." Ale v skutočnosti vám dieťa neodpovie, pretože jednoducho nevie hovriť, nie preto, že by tie farby nepoznal. Vo svojom učení ste vynechali tzv. druhý stupeň.podľa  Márie Montessori.

Prvý stupeň:

- popísať danú vec: To je krava, to je ovečka, to je prasiatko, to je hus

Druhý stupeň:

- zistiť, či sa dieťa orientuje v danej veci: Kde je ovečka? Kde je prasiatko? Podaj mi prosím  ťa kravu. Zanes ovečku do kuchyne na stôl. Ukáž mi, prosím ťa, húsku. A tak podobne.

Tretí stupeň:

- zistiť, či dieťa vie správne veci pomenovať: Čo je to? Ako se volá toto zvieratko?

TRI AŽ ŠESŤ A DOSŤ

Pre malé dieťa je ideálny počet maximálne päť až šesť kusov predmetov. Nikdy nedávajte viac než 5/6 gaštanov do misky, 3 farby apod. Pokiaľ malé batoľa premiestňuje orechy z misky do misky, tak je pre neho dôležité dobrať do konca. Radšej vec 6x zopakuje (6x premiestni týchto 5 orechov z misky do misky tam a zpeť), ale musí vidieť misku prázdnu. Inak mu dojde trpezlivosť a rázne s touto úžasnou zábavou zkoncuje.

MONTESSORI MATERÁL

Materiál dokáže vzbudiť pozornosť dieťaťa, je jasne štruktúrovaný a logicky na seba nadväzuje.  Dieťaťu predvedieme celý priebeh práce pomaly a plynule, pričom však každý jej pohybový krok izolovane zdôrazníme, postupne po zvládnutí pridávame ďalší krok.

V pedagogickom prístupe Márie Montessori sa kladie veľký dôraz predovšetkým na materiály zamerané na rozvoj zmyslov. Pričom precvičovanie a zdokonaľovanie zmyslov vedie k prehlbovaniu zmyslového vnímania a vytvára pevné základy pre intelektuálny rast. Intelekt sa formuje na základe konkrétnych predstáv, pomocou kontaktu s prostredím a podrobným skúmaním tohto prostredia. Senzorické materiály sa skladajú z rady predmetov, ktoré sú zoskupené podľa určitých fyzikálnych vlastností, ako napr. farba, tvar, veľkosť, zvuk, štruktúra látky, hmotnosť, teplota, rozpínavosť atď. Ide napr. o sadu zvončekov, ktoré vydávajú hudobné tóny, alebo stoličky rôznych farieb, sadu predmetov rovnakého tvaru, ale s rôznymi rozmermi, či predmety rovnakej veľkosti, ale s rozdielnou hmotnosťou. Každá sada predmetov reprezentuje rovnakú vlastnosť, ale rôzne úrovne, je koncipovaná vzostupne a vymedzuje tak hranice, resp. spresňuje spôsob, akým ho dieťa používa. Zreteľne viditeľný, alebo počuteľný rozdiel môže vzbudiť pozornosť dieťaťa ešte predtým, ako malo príležitosť zmyslový materiál použiť.

Podľa Márie Montessori (Helmingová, 1996) materiály nemajú dieťaťu zatarasovať prístup k svetu, ale otvárať jeho podstatu a poriadok, nemajú viesť k tomu, aby dieťa zotrvávalo v mechanických cvičeniach, ale umožňovať mu slobodné objavovanie. Materiál nemá byť náhradou za svet, nemá výlučne on sám sprostredkúvať vedomosti o svete, ale má byť pomocníkom a vodcom pre vnútornú prácu dieťaťa